Štiavnickú verejnosť aj úrady dlhšie vzrušuje kauza výstavby ozrutného luxusného „šesťhviezdičkového“ hotela a kasína pod bývalou Baníckou školou, na vzácnej archeologickej lokalite dominikánskeho kláštora. Teda na mieste, kde sa to vôbec nehodí. Aj keď odhliadneme od celkom pomýleného nazerania myšlienkového otca a realizátora tohto zámeru Milana Augustína a jeho pomocníkov na rozvoj turizmu v Banskej Štiavnici, od začiatku je jasné, že tento zámer nemá nijakú šancu na ekonomický a obchodný úspech (samozrejme, pokiaľ sa ako úspech chápe legálny zisk z hotela a nie niečo iné). Napriek tomu však pán Augustín trvá na tvrdení, že hotel a kasíno postaví, síce možno neskôr, ale postaví.  V tomto smere podniká ďalšie a ďalšie bezvýznamné a zúfalé kroky (napríklad získal stavebné povolenie, čo je v  dnešnom kontexte nesporne celkom humorný počin). Bežný pozorovateľ sa nemôže vyhnúť dojmu, že pán Augustín už dávno opustil pôdu síce pomýlených, ale predsa len ešte ako-tak úprimných argumentov a pohnútok, a dostavbu hotela už hlása iba „na just“. Napríklad aby nemusel priznať, že sa mýlil, že hlúpo investoval peniaze, že sa v problematike turizmu vôbec nevyzná. Nemožno sa v tejto súvislosti totiž ubrániť dojmu, že celá myšlienka bola iba výplodom akéhosi zvláštneho popoludnia niekde v bratislavskej kaviarni.

Teraz sa však naskytuje šanca, ako z tejto prekérnej situácie elegantne vycúvať, a to ešte stále bez straty kvetinky (ako sa hovorievalo v televíznych kvízoch). Tou šancou je paradoxne globálna hospodárska kríza. Pán Augustín, keby ste sa dnes vzdali svojho zámeru, odôvodniac to hospodárskou krízou, tak by ste mohli opustiť toto ihrisko vcelku hrdo a bez poníženia. Väčší hráči, ako vy, zastavili svoje developerské projekty na Slovensku a neboja sa priznať, že im kríza zhatila plány. Usilujú sa zbaviť pasív, kým sa to ešte dá. Nože, urobte to aj vy a uvidíte, ako možno elegantne a hladko vyviaznuť z tejto nešťastnej štiavnickej šlamastiky bez priveľkej straty tváre. Predajte ten pozemok za reálnu trhovú cenu mestu (áno, pripusťme, že cena nie je vysoká a najbližšie desaťročia ani nebude), ktorému sa tak vytvorí nečakaná, ale vítaná šanca riešiť svoj najväčší rozvojový problém, ktorým je parkovanie. Pomôžete tým Štiavnici a štiavnickému turizmu oveľa viac ako stavaním zbytočných ozrút v strede pamiatkovej rezervácie, takpovediac uprostred svetového dedičstva.

P.S. … a možno by ste sa potom mohli viac sústrediť na vyriešenie iných vašich káuz, napríklad torza chaty na Sitne.