Čas plynie ako rieka a my sme ako loďka, ktorá sa buď nechá prúdom unášať, alebo sa jej osádka chopí vesiel, aby ju priviedla k vytýčeným cieľom. Keď vznikla predchodkyňa Spolku Banskej Štiavnice, mala názov Nadácia Banskej Štiavnice ´91. Jej zakladatelia v roku 1991 boli veslári, ktorí mali jasný cieľ. Depresívnu, nepôvabnú a schátranú Banskú Štiavnicu pozdvihnúť a dať jej ľudskejšiu a krajšiu podobu. A súčasne byť nápomocní tým, ktorí sa o to budú usilovať tiež.
Prvou veľkou výzvou bola snaha o záchranu domu na Remeselníckej 5, na ktoré bolo miestnymi úradmi vydané demolačné rozhodnutie, keď predtým zlyhali pokusy o jeho zápis do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok. Už v roku 1992 sa podarilo tento historický renesančno-barokový dom zo 16. stor., dostavaného v 18. stor. pamiatkovo zdokumentovať a potvrdiť tak jeho pamiatkové hodnoty. Treba pripomenúť, že vtedajší stavebný úrad od roku 1988 plošne búral zástavbu medzi Remeselníckou a Dolnou ulicou.
Prvým veľkým úspechom Nadácie, neskoršieho Spolku BŠ ´91 bolo získanie domu do vlastníctva a okamžitá stabilizácia zrútenej časti strechy a nárožia. Úžasným hnacím motorom nadačných aktivít bol úspešný benefičný koncert a aukcia výtvarných diel v Bratislavskej Redute „Na strechu Remeselníckej 5“, ktorý sa uskutočnil v roku 1996 za účasti čelných predstaviteľom štátu a zákonodarcov. Akciu podporila aj naša rodáčka p. Magda Vášáryová. Keď v roku 1998 na pozvanie Nadácie prišiel pán prezident Michal Kováč s manželkou do Bnaskej Štiavnice, ako jediný mal snahu nielen verbálne pomôcť, ale urobil tak aj konkrétne. Z vlastných prostriedkov venoval na statické zabezpečenie stropov nemalú finančnú čiastku. Napriek tomu je jediným slovesnkým prezidentom, ktorý nezískal čestné občianstvo nášho mesta, dokonca vtedajšia mestská politická garnitúra mala zákaz sa s ním stretnúť. Aj toto je súčasť nedávnej histórie Banskej Štiavnice.
Dom na Remeselníckej 5 pomaly získaval finančné zdroje, konali sa nespočetné brigády a medzinárodné letné tábory, ktoré postupne dávali domu súčasnú podobu. Pomohli tomu aj odborné kurzy zamerané na konzervovanie historických omietok, vápenné technológie, rekonštrukciu okien, ktoré sa už robili pod hlavičkou Spolku BŠ ´91, keďže nadácie podľa nových právnych predpisov mali iný obsah i zameranie. Rok sa stretol s rokom, až sme v roku 2007 konečne obnovili aj fasádu, ktorú už poznajú naši spoluobčania. Na rekonštrukciu tohto vzácneho objektu sa preinvestovalo 261 300 €. Prostriedky boli získané sponzorsky, z MK SR od The Headley Trust a Nadácie SPP. V roku 2008 sa podarilo zreštaurovať niku na tomto dome, ktorú reštaurovala akad. mal. Eva Mitzová.
Táto úžasná a záslužná práca nebola však jediná. Ďalšími aktivitami Spolku BŠ ´91 bolo iniciovanie združenia „Bývanie v centre“, ktoré však nedopadlo podľa predstáv, zabezpečenie architektonického projektu a reštaurovania fasády meštianskeho domu na Nám. Sv. Trojice 198/II., reštaurovanie ohrozenej nástennej maľby a renesančného štukového stropu v dome 196/II. na tomto istom námestí, zabezpečenie a financovanie spracovania kultúrnohistorickej topografie mesta B.Štiavnica, ale aj riešenie viacerých káuz, pri ktorých došlo k nenávratnému zničeniu historických pamiatok v meste. Spomedzi nich bola najznámejšou kauzou kauza „Rezešov bazén“ a výstavba hotela pod bývalou baníckou školou na mieste jedinečnej archeologickej lokality. Nemožno nespomenúť Vyhlásenie SBŠ´91 z roku 1998, s výzvou na zastavenie devastačných zásahov v našom historickom meste, čo je veľmi aktuálne aj dnes! Zásluhou Nominačného projektu pre World Monuments Fund na zaradenie štiavnickej Kalvárie medzi 100 najohrozenejších pamiatok sveta, sa naša Kalvária dostala do centra pozornosti a začalo sa s jej rekonštrukciou. SBŠ´91 je aj jeden z iniciátorov vzniku Kalvárskeho fondu na jej záchranu.
Spolok BŠ´91 na sklonku roka 2011 vydal odborno-populárnu knihu o hodnotách historických domov s ich anatómiou, určenou pre študentov, vlastníkov pamiatok a iných záujemcov. Na jej tvorbe sa podieľali autori: M. Mészáros, K. Vošková, J. Roháč sn., spolupraovali: Ľ. Paučulová, P. Fabian, M. Klak a P. Kresánek.
A aká bude budúcnosť domu na Remeselníckej 5? Plánuje sa tam zriadiť múzeum s dielňou tradičných stavebných remesiel a nie je cudzie ani založenie Inštitútu pre kultúrne dedičstvo.

Nebyť obetavých ľudí v osobách K. Voškovej, manželov Paučulovcov, P. Fabiana, M. Klaka a mnohých ďalších, ktorým patrí úprimné poďakovanie, by sa toto všetko nebolo udialo. Ja som vďačná za osud, že som mohla byť nielen pri zrode tohto spolku nezištných ľudí, a som s nimi aj teraz po 20. rokoch, keď už vidno jeho rukolapné výsledky.
Oľga Kuchtová