Re: Otvorený list nádejnému historikovi…
Vážený pán Weis,
Váš otvorený list, ku ktorému som sa dostal až sprostredkovane, ma hneď z niekoľkých dôvodov zaskočil a zarmútil. Nielen svojím mentorovaním a blahosklonne káravým tónom, ale aj zámerne(?) nepravdivými informáciami, ktoré mi podsúvate a ktoré v mojom príspevku a v následnej diskusii v tej forme vôbec neodzneli. Vyslovene
nepochopiteľným však pre mňa zostáva, prečo ste napriek svojej osobnej prítomnosti v publiku zvolili túto verejnú formu reakcie. Tá sa mi totiž v prípade odborného príspevku
zdá byť nielenže neprimeraná, ale z perspektívy vedeckej diskusie aj dosť neefektívna. Pozvanie na odborný seminár, ktorý sa konal ako súčasť 5. Stretnutia banských miest a obcí
Slovenska, som dostal pre niekoľkými mesiacmi, priamo od pána Ing. Durbáka. Pozval ma naň ako historika, ktorý sa už niekoľko rokov systematicky venuje dejinám Banskej akadémie, s tým, aby som predniesol príspevok o počiatkoch a okolnostiach vzniku banskoštiavnickej akadémie. Keďže som doposiaľ neprednášal na túto tému v Banskej Štiavnici, ale len na viacerých zahraničných konferenciách, veľmi rád som jeho pozvanie prijal. Bol som si vedomý, že niektoré časti môjho príspevku nenarazia na úplne pochopenie u viacerých lokálpatriotov. Zároveň som však túto pozvánku vnímal aj ako príležitosť na rozprúdenie odbornej diskusie a možnosť prezentovať výsledky svojho bádania z posledných rokov. Mojím cieľom nebolo nikoho provokovať, ani dehonestovať prácu autorov venujúcich sa tejto téme predo mňou – napriek rôznorodej kvalite ich publikácií.

Téme banského vysokého školstva sa venujem už od roku 2006 a pri jej skúmaní som prešiel všetky relevantné archívy a knižnice v strednej Európe, občas aj na vlastné náklady a bez Vami spomínaného financovania cez granty a projekty. Výsledky tohto podrobného bádania priniesli mimo iného aj nové poznatky o presnom umiestnení počiatkov výučby prvého profesora N. J. Jacquina (Montánna história roč. 3, 2010). Prehľadová štúdia, ktorú som napísal na tému banského vysokého školstva v habsburskej monarchii bude onedlho uverejnená v jednom z renomovaných vedeckých časopisov v Nemecku. Ďalšie moje práce už vyšli alebo sú pripravené do tlače. Spochybňovanie mojej odbornej integrity a dezinterpretácia mňou prezentovaných poznatkov vyznieva preto, s dovolením, dosť účelovo. Banskú akadémiu a jej počiatky som neprezentoval ani zďaleka v tak negatívnom svetle, ako by sa mohlo zdať z Vašich slov. Cieľom môjho príspevku bolo poukázať, že jej vznik bol vysoko komplikovaný a súvisel s mnohými podobnými odbornými školami v Európe tej doby. Práve preto je stanovenie presného dátumu jej založenia tak náročné.

(Sám sa pritom z pragmatických dôvodov osláv prihováram za rok 1762. Čo som aj v referáte uviedol.) Podobne ako pri mnohých iných školách, aj v prípade banskoštiavnickej akadémie neprevažovali však len svetlé okamihy a vysoká medzinárodná reputácia. Mnohé desaťročia tu táto škola fungovala za nie príliš priaznivých okolností a v čiastočnej izolácii, ktorá nebola spôsobená len zavedením maďarského vyučovacieho jazyka po roku 1867.

Vážený pán Weis, mrzí ma, že ste sa so svojimi obavami a domnienkami neobrátili priamo na mňa a nepokúsili sa o vecnú diskusiu. Vzhľadom na to, že ma okrem jediného vystúpenia na predmetnom seminári nepoznáte, sa mi zdajú byť Vaše obavy o moju reputáciu a budúcu kariéru prinajmenšom neúprimné. Taktiež je trochu nezvyčajné, keď ako geofyzik a ekológ hodnotíte prácu profesionálneho historika a jeho výsledky. Predpokladám, že žiaden z mojich kolegov by bez patričného vzdelania neprišiel na podobnú myšlienku v prípade prírodných vied.
Vo svojom otvorenom liste citujete výrok profesora J. Šefaru „pravda je funkciou času“, s ktorým v tejto jeho holej podobe ako historik môžem len súhlasiť. A čiastočne súhlasím aj s
vašim pokračovaním, že historické poznanie je komplexným procesom a neprebieha lineárne. To však podľa mňa práve naopak znamená, že ako vedec som povinný kriticky sa vysporiadať s doterajším bádaním a jeho výsledkami. Bezbrehé oslavovanie niečích skutočných alebo predstavovaných zásluh neposúva vedecké poznanie, ale ho skôr umŕtvuje. Pokiaľ sa takáto odborná kritika prezentuje vo vecnej argumentácii, bez osobných urážok, je to v absolútnom poriadku a bežná vedecká prax. Dovoľte teda na záver moje obľúbené moto: „Tradícia neznamená klaňať sa popolu ale udržiavať plameň pri živote!“. V tomto zmysle Vám prajem veľa produktívneho nadšenia vo Vašej práci a zostávam so srdečným

Zdar Boh!

Peter Konečný