Škaredá popolcová streda

Na popolcovú stredu sa pred kostolom pálili kvety, ktoré boli posvätené na oltári. Pálili ich ako odkaz Ježiša Krista: „Popol si a na popol sa obrátiš.“ Niektorí ľudia toto pálenie volali „Pálenie Piláta“. Ponský Pilát bol od roku 26. v mene cisára Tibéria správcom Judey. On vydal Ježiša Krista na smrť a pre ľudia chceli očistiť svet od zlého ducha – Piláta. V tento deň dával kňaz v kostole na čelo krížik z popola veriacim v duch Ježiša Krista.
Škaredá streda si svoje „meno“ vyslúžila aj preto, že od nedele až do stredy ľudia nekládli veľký význam telesnej očiste.

Veľká Noc

Veľkonočné sviatky sú pohyblivé. Podľa jarného rovnodenia sa sviatky Veľkej Noci presúvajú na prvý týždeň po jarnom slnovrate, na týždeň so splnom mesiaca. Tieto dni slúžia predovšetkým na očistu ľudského okolia, tela a ducha. Verilo sa, že v tomto období sa môže výrazne zaistiť ďalšia existencia ľudí, hojnosť úrody, zdravia ľudí i domácich zvierat. Teda rovnaké ciele, ako v zimnom období. Prostriedkov, pomocou ktorých ľudia „dosahovali“ tieto ciele, bolo viac. Okrem zelených prútov to boli vajíčka, ktoré symbolizovali plodnosť, obnovenie a nepretržitosť života. Oheň a voda, ako magická očista špiny a zla. Aj jedlo malo dôležité miesto v obradoch. Obilninové pokrmy a pokrmy z mladej zeleniny zabezpečili zdravie a úrodnosť, bravčové mäso malo do domu priniesť bohatstvo. Ak mali mať tieto rituály účinnosť, museli ich ľudia vykonávať v čistom odeve, príbytku a riade, z ktorého požívali tradičné jedlá. Do Veľkonočných sviatkov ako ústredná udalosť patrí Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Vlastne všetky kresťanské sviatky sú s ním úzko späté. V najvýznamnejšom jarnom sviatku, sviatku Veľkej noci je určené isté poradie sviatkov, sviatočných dní, ktoré za sebou nasledujú.

Kvetná nedeľa

Na strednom Slovensku sa na Kvetnú nedeľu svätili bahniatka, maňky, cicalky, cícky, alebo mládky. Tak sa v Banskej Štiavnici vravelo bahniatkam. V slovenskom kostole ich pri rannej omši kňaz svätil modlitbou, kadidlom a svätenou vodou. Ľudia si ich potom doma zastrčili za obrazy alebo za „hradu“ na padláši, aby sa potom tomu domu búrka a blesky vyhýbali. V dedinách okolo Štiavnice, ale aj v okolí Zvolena okiadzali bahniatkami chorého, ktorého bolelo hrdlo. Ukladali ich k prvému zasadenému zemiaku alebo vyháňali takýmto prútom na prvý raz dobytok na pašu. V niektorých obciach Hontu išli z kostola najprv na cintorín a na hroby svojich blízkych zapichli „cícky“. Tieto mali zomretým uľahčiť návrat na zem. V Brezne nosili matky na Kvetnú nedeľu do kostola svoje deti, lebo verili, že začnú skôr hovoriť, možno to súviselo s predstavou, že všetko čo bolo dovtedy zatvorené, predovšetkým však zem, sa začína teraz otvárať. Cez bohoslužby sa v kostoloch čítali state o zmŕtvychvstaní a utrpení Krista – pašie. Banská Štiavnica a okolité dediny boli známe tým, že ukrývali veľa pokladov pod povrchom zeme. Preto sa možno aj zachoval tento zvyk: Počas pašií bolo vraj možné nájsť poklady, ktoré boli zakopané v zemi. Všade, kde boli ukryté v tom čase, horel na povrchu oheň, ľudia sa však museli ponáhľať a radšej skôr skončiť so zbieraním, lebo sa mohlo stať, že sa aj s pokladom prepadnú pod zem. Vravelo sa, že niekedy nebolo treba ani kopať, lebo poklady sa vyhrievali na jarnom slniečku. Poklady boli vraj aj v jaskyniach, ktoré sa v tomto čase tiež otvárali.
Pokrmy boli väčšinou z cestovín, alebo strukovín, čo mali priniesť dobrú úrodu po celý nastávajúci rok.
Význam Kvetnej nedele zdôrazňoval aj predpoveď počasia. Aké bolo počasie v ten deň, taká bola aj úroda po celý rok. Na strednom Slovensku sa usilovali pri východe Slnka zasiať čo najviac obilia, aby boli plné klasy. Umývali sa v potoku a pritom odriekali:
Ty Jordán, jak berieš kamene,
tak ber moje bolenie!

Zelený štvrtok

V tento deň sa ľudia naplno venovali svojej telesnej očiste a to ešte pred východom slnka, aby im priniesla požadovaný účinok. Očista mala totiž podporiť zdravie, pružnosť a sviežosť. Umývať sa chodili ženy, muži aj dospelá mládež. Mládenci dokonca aj brodili kone, aby im priebehu roka nepochoreli. Večer pred zeleným štvrtkom si ľudia dávali k posteli železo, lebo sa verilo, že kto vo štvrtok z postele hneď na železo stúpi, bude po celý rok zdravý.
Keď sa v dome našiel človek, ktorý sa nemohol ísť umyť do potoka, najmladšia dievka vzala krčah a nabrala do neho vodu na tri razy. Dva razy v smere toku a tretí raz proti prúdu.
Dievky verili, že keď si umyjú tvár v tečúcej vode a potom sa poutierajú do opaku spodnej sukne, nebudú mať pehy. Ak si umyjú vlasy, vraj im skôr narastú. A ak si umyli tvár, aby nemali pehy, tak nesmeli zabudnúť tri razy povedať:
Dolu moje pehinky,
na moje plecinky…

Keď mali na strednom Slovensku lišaje, bradavice, vredy, svrab a iné nežiaduce výrastky na tele, pri východe slnka sa prebrodili potokom v šatách v ktorých prišli, a potom sa prezliekli do čistého. Mokré šaty pustili dolu prúdom a verili, že tak ako tieto veci odnesie voda, tak sa aj ich choroba pominie.
Pri vyháňaní kráv položil gazda na prah zamknutú reťaz a vajíčko. Ak ho dáka krava rozbila, bolo to predzvesťou, že tá krava do roka skape, alebo ju budú musieť zaklať. Ak vajce zostalo celé, gazda ho daroval žobrákovi.
V tento deň sa zaväzovali na kostoloch zvony. Namiesto zvonenia sa rapkalo na veľkom drevenom rapkáči. Mal sa mal sadiť bôb, tekvica a uhorky. Pretože ako sa v tomto období zaviažu zvony, tak sa aj zaviažu korienky rastliniek. Na celom Slovensku bolo rozšírené nosenie mravcov. Večer chodili po domoch, kde mali dievky mládenci a klopali na dvere. Ak gazda nechcel otvoriť, vyvolali ho von s tým, že mu po dvore behá krava. Keď gazda vyšiel predo dvere, jeden z mládencov mu do domu vysypal mravenisko aj s mravcami. Gazda sa naoko hneval a bedákal, že bude musieť upratať, ale vskutku bol rád, lebo mravce v tento deň mať v dome, to znamenalo mať šťastie, veľa priateľov a nbik neobíde ich dom.
V noci chodili niektoré gazdinky potajme kradnúť vodu zo studne. Studní bolo deväť. Potom ešte do rána opláchli kravám vemená a pritom hovorili:
Beriem požitok
ale nie všecok.
Potom tú vodu, ale už použitú, vyliali do svojej studne, lebo verili, že prinesie časť úžitku zo susedov do vlastného dvora. Umývaním vemien chceli gazdiné zvýšiť dojivosť kráv.

Veľký piatok

Maslo, zmútené vo Veľký piatok sa vraj nepokazí, naopak, má liečivú moc, preto ho gazdovia odkladali, alebo si ním natierali ruky pri prvom siatí, aby bolo zrno hladké a biele. V noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa diali čudné veci. V každej dedine a obci bolo jedno miesto, kde sa schádzali v túto noc strigy. Bol to najčastejšie dáky vrch obďaleč. Bosorky vraj tak zaujato tancovali a vystrájali, že si nevšimli, keď sa k nim priblížil človek. Ak niekto z ľudí spoznal bosorku alebo bosoráka, museli mlčať, lebo ho mohli o život pripraviť, alebo zmrzačiť. Bosorky a bosoráci tiež chodili do sadov a lámali tam mladé stromky, len aby mohli ľuďom poškodiť. Aby bosorky kravám mlieko neodobrali, o polnoci zo štvrtka na piatok okiadzali gazdiné stajňu metlou, ktorou pred chvíľou cestu pred cintorínom pozametali. Pálili papuču, ktorú náhodou na ceste našli, alebo maselnicu pod stôl pokladali. Na Veľký piatok si gazdovia značili ovce, ktoré posielali na pašu, aby si ich potom na jeseň poznali, keď ich budú brať späť. Dievky, ktoré sa chceli vydať, pod vŕbou odriekali túto riekanku:
Vŕba, vŕba, daj mi muža,
červeného ako ruža,
bieleho ako kvet,
dobrého ako med!

Biela sobota

V tento deň sa gazdiné väčšinou venovali vareniu dobrých jedál. Varila sa hlavne bravčovina, klobásy, huspenina. Šunka sa začala variť až neskôr, masť sa z nej odkladala
na liečenie. Natierala sa ňou šija volov, aby im ju ju neobdralo jarmo. Ľudia si ňou aj natierali nohy, aby sa im pri práci na poli nepopukali. U nás sa na tento sviatok pripravovalo jahňa. Patrilo k starožidovským Veľkonočným rituálnym pokrmom. Tento rituál sa k nám dostal prostredníctvom kresťanstva. K najstarším pokrmom týchto dní patrí vajce. Symbolizuje plodnosť. V tento deň sa vo všetkých lampách vymenil olej a zapálil sa nový, čistý. „Čistý“ oheň chránil dom pred požiarom, alebo povodňou. Na niektorých miestach vkladali uhlík aj do krtincov, aby sa im krtkovia do poľa nenasťahovali. Upečený koláč tzv. „mrváň“ gazdovia gúľali potom poli, aby mali vždy plné vrecia múky. Takýto koláč nejedli doma, ale ho darovali cigánke. Sliepky sa kŕmili makom, aby vraj malo vajec ako maku a chlebom, aby sa pri dome držali.

Veľkonočná nedeľa

V tento deň sa v kostoloch svätili jedlá, Z kostola sa potom každý ponáhľal domov, lebo ako v tento deň skoro domov prišiel, taký šikovný aj po celý rok bol. Ak sa ale dakto potkol, znamenalo to, že bude mať v krátkom čase v chalupe nehodu. Posvätené jedlá sa kládli na stôl, ktorý bol prestretý tým istým obrusom, ako na Vianoce, teda lepšie povedané, bol to obrus, z ktorého gazdovia na jar siali. Na stole bol chlieb, ktorý sa tak isto ako na Vianoce nenačínal. Nôž nemal čo hľadať na tomto stole, lebo gazdovia sa báli, že im po celý rok bude málo. Preto sa tieto jedlá nahrádzali hydinou, na ktorú sa žiadne neblahé čary nevzťahovali.
Bolo všeobecne známe, že na Veľkonočné sviatky sa každý najedol „dopopuku“. Vraj preto, aby sa každý ďalší deň mohli takto najesť. Omrvinky si ľudia odkladali a spolu s omrvinkami z Vianoc ich dávali do prvej vyoranej brázdy na poli. Po polnoci z Veľkonočnej nedele na Veľkonočný pondelok sa už chodilo kúpať a preto museli mať pripravené dievky kraslice už v nedeľu. Kraslice – vajíčka – sa najčastejšie farbili pomocou cibuľových šupiek. Mohli sa farbiť aj vo vode, v ktorej bolo seno. Potom boli vajíčka žlté a akoby pomaľované tenkými pásikmi . ťahmi štetca. Niekedy sa na vajíčka nakvapkal vosk v rôznych tvaroch. Vajíčko sa potom uvarilo vo vode s cibuľovou šupkou a potom sa vosk oškriabal nožíkom. Miesta pod voskom zostali pekné biele a vytvárali zvláštne zdobenie. V okolí Banskej Štiavnice sa na vajíčka vzor vyškrabával.

Veľkonočný pondelok

Už skoro ráno, ba dokonca ešte v noci, chodili mládenci kúpať dievky. Muži nad 50 rokov už sedeli doma, lebo sa im mohlo stať, že ich vyoblievali ženy. Menší chlapci chodili kúpať predpoludním. Kúpať sa chodilo s vedrom, alebo dokonca vytiahli dievky za dvor a vykúpali ich v potoku… Samozrejme nosili so sebou korbáč. Bol upletený z vŕbového prútia. Podľa zručnosti mládenca alebo chlapca bol korbáč upletený z piatich alebo ôsmich prútov. Menší chlapci pridali pri šibaní aj vinš:
Šibi, ryby, mastné ryby,
Kus koláča od korbáča
a vajíčka do košíčka!
Dievky a gazdiné, ktoré boli už poriadne pooblievané, dali kúpaščom vajíčka. Podľa vzťahu rodiny, kúpač dostal až 2é vajíčok, koláč a pár grošov. Takáto šibačka trvala až do večera. Potom mládenci všetko, čo vykúpali, priniesli do Kúpeľnej izby (to bola miestnosť, ktorú si dievky vyplatili už počas Vianočného obdobia ľanom, kapustou, zemiakmi u gazdinej, ktorá mala v dome voľnú izbu, aby sa tam potom mohli stretávať na priadkoch a páračkách) a za groš si „kúpili“ muziku. Na zábavu pozvali všetky dospelé dievky (dospelá dievka bola tá, ktorá prišla po prvýkrát na zimné priadky do Kúpeľnej izby bez sprievodu matky, tieto dievky mali zväčša 15 rokov ( a ich matky museli priniesť „cest“ – česť, poctu v podobe jedla, pitia a koláčov. Ak niektorá matka priniesla málo, mládenci po nej vykrikovali „cest pýta jesť!“, a tak vlastne vyhanbili lakomú gazdinú a je dcéru pred celou dedinou. Zábava potom pokračovala do rána a v utorok zasa nič nedarovali mládencom dievky, schované za rohom striehli na toho mládenca, ktorý sa im prvý pripletie do cesty, no a vieme si predstaviť, ako ten nešťastník dopadol.

Takto asi prebiehalo Veľkonočné obdobie v Banskej Štiavnici a jej okolí, boli naozaj nádherné tradície, ktoré uchovávali naši predkovia po dlhé roky, skúsme to teraz aj my. Prajem Vám veselé a požehnané Veľkonočné sviatky.

pre Sitnianskeho vatrára
Eva Hrnčiarová Hořineková,
marec 2006