(Prebraté z www.changenet.sk)

My, zástupcovia mladej výtvarnej generácie vyslovujeme svoj nesúhlas a dištanc s tvorbou verejného priestoru, ako sa realizuje za posledné roky v našich mestách. Úplné podliehanie investorom, preferovanie gýčového brakového vkusu v podobe verejných objednávok sa stali signifikantným znakom rozhodnutí našich miestnych politikov a verejných činiteľov.

Títo najmenej vzdelaní ľudia v danej oblasti rozhodujú, čo vo verejnom priestore vznikne. Urbánny priestor bol nemilosrdne poznačený obdobímn socializmu, preto sme očakávali, že po roku 1989 prídu na rad citlivé a kvalitné realizácie nielen v architektúre, ale i v oblasti sochy vo verejnom priestore.

Dnes je nadmieru jasné, že to bolo očakávanie zbytočné, nielen urbanizmus, architektúra, ale ani socha vo verejnom priestore sa nedočkala skutočného odborného záujmu zo strany nadriadených. Namiesto toho sme svedkami amatérizmu a explózie insitných gýčikov. Urbánny priestor sa stal lacným a degradovaným miestom pre pseudodiela. Deje sa tak najmä nie na základe konkurzov a súťaží, ale na základe podivných interných rozhodnutí úradníkov, ktorým chýba elementárne estetické vzdelanie a vôbec zmysel pre mestotvorbu. Absentuje seriózny záujem o seriózne témy od našich verejných činiteľov. So sochou ako médiom pre verejný priestor sa v rovine kvality nepočíta. Stala sa napríklad i komerčným pútačom pre investorov – sponzorov /napr. insitný vojačik s búdkou na Hlavnom námestí v Bratislave…/

Obzvlášť zarážajúci je fakt, že sa verejného priestoru zmocňujú nielen umelci amatéri, ale i umelci kompromitovaní obdobím socializmu. Naším zabúdaním a ľahostajnosťou sa z nich stali „vážení majstri“ slovenskej kultúry, dokonca oceňovaní rozličnými cenami. Je teda naozaj trápne, že k realizáciám vo verejnom priestore nie je vyzývaná mladá generácia, ale dvorní sochári KSČ. Ich pseudovýtvory možno vidieť napr. v parlamente Ján Kulich, v Žiline Ladislav Berák, v Košiciach Arpád Račko, či posledná smutne známa ultragýčová socha H. CH. Andersena na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave od Tibora Bartfaya.

Nestojíme o takéto dary pre naše mestá; sú absolútnym obrazom stavu našej spoločnosti, sú verejnou dehonestáciou hodnôt pre všetkých, ktorí nesúhlasili so socialistickým smerovaním našej kultúry. Sú najmä verejným kamarátšaftom klanov a spojení z dôb nedávno minulých. Títo autori Gottwaldov, Leninov, kosákov a kladív sa stali dôkazom, akú krátku máme pamäť. Socha sa dnes ocitá v roli promiskuitného sprofanovaného média, je zrkadlom toho, v akých mantineloch, odkiaľ a pokiaľ ju naši zástupcovia verejného blaha sú schopní vnímať. Trend, ktorý vidíme vo verejnej objednávke, je smutný, počnúc gýčikmi pre turistov, lacnej nacionálnej demonštrácie až po nezmyselné dekoratívne verejné objekty či akcie typu Kravy v meste…

Našich politikov a kompetentných úradníkov vyzývame na väčšiu komunikáciu s odbornou výtvarnou obcou. V opačnom prípade hrozí, že sa onedlho budú naše mestá podobať skanzenom absurdít pre turistov či iným nezmyselným atrakciám, za ktoré sa ďalšie generácie budú len hanbiť…

Od tejto pre nás nekonštruktívnej politiky bez dialógu sa dištancujeme a vravíme vám svoje dôrazné: STOP! tejto „kultúrnej politike“!

Zoznam signatárov a možnosť pripojiť sa k výzve:
http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=216983